Sezóna 2008

Koniec roka sa blíži a tým pádom aj koniec jednej dlhej sezóny, ktorú som odštartoval hneď začiatkom roka, ako ináč, v Tatrách. Je to perfektné miesto pre rozliezanie sa, ale aj pre náročné výstupy. V hlave som mal množstvo projektov, ktoré mali byť predovšetkým zamerané na prípravu do Himalájí a Karakoramu. O mojej sezóne v Tatrách som už písal v článkoch Tatry 2007/2008 a Komín Závratov tak len dodám, že so sezónou som bol spokojný a odzrkadlilo sa to aj na mojich ďalších projektoch.

Začiatkom marca sme vyrazili do Karakoramu. Malý tím (Plulík, Mrkva a ja), dobré ciele z ktorých sa dalo vyberať v prípade zlých podmienok či krátkych periód dobrého počasia. Mali sme povolenie na štyri osemtisícovky, ale každý z nás vedel, že K2 by mala byť naším hlavným cieľom. Na Gašerbrumoch sme sa kvalitne aklimatizovali peknými výstupmi a presunuli sa potom pod K2. Z minulého roka som vedel, že na K2 potrebujeme viac než len dva dni dobrého počasia a tak som predpokladal, že tá perióda by mohla prísť niekedy v polovici júla. Času sme mali teda dosť, energie tiež a preto sme sa rozhodli ešte využiť i príležitosť rýchlovýstupu na Broad peak. Žiaľ, stal sa nám osudným a po tragédii som ukončil expedíciu a vrátil sa domov.

O dva mesiace pokračovala moja cesta do Himaláji spolu so špičkovými lezcami z Čiech (Petr Mašek, Martin Minařík). Náš cieľ bol náročný – SZ stena Annapurny, Gabbarow spur alpsky. Po základnej aklimatizácií, v priebehu ktorej som spolu s Petrom vystúpil na Thorung peak 6144m, sme sa presunuli cez húštiny a pasienky do BC v 3950m a o pár dní nato do vybranej cesty, v ktorej sme pôsobili sedem dní. Avšak cestu sa nám kvôli náhlej zmene počasia nepodarilo vyliezť až do jej konca, čiže nie na vrchol a ani na druhú stranu. Napriek tomu to bol dobrý výkon s množstvom nenahraditeľných skúseností do budúcna a v spoločnosti perfektných ľudí.

Annapurna teda bola bodkou za sezónou 2008, v ktorej som mal v pláne, tak ako aj minulý rok, pokúsiť sa o päť osemtisícoviek. Je to veľké sústo, ale chcel som sa o to aspoň pokúsiť, aj keď prioritnejšie ako vyliezť na všetky bola kvalita ciest a štýl lezenia.

Tento rok som mal možnosť zopakovať si expresný štýl z K2 z roku 2007 ale na nižšej osemtisícovke G1 ako aj pre mňa úplne nový spôsob – výstup s aklimatizáciou priamo na ceste (Annapurna).

Dnes mám za sebou druhý rok pôsobenia na najvyšších horách. Čo Oju, Šiša Pangma, Nanga Parbat, K2, Daulagirí, Gašerbrum 1, Gašerbrum 2, Broad Peak, Annapurna. Dohromady deväť mesiacov v Himalájach a v Karakorame. Vnímam to však ako jedno obdobie na tenkom lane, ktoré ak neprejdeš, tak spadneš. Mal som veľké šťastie, aj keď veľakrát sa o šťastí nedalo veľmi hovoriť. Dokázal som sa vrátiť z každej situácie, no niektorí moji spolulezci to šťastie žiaľ nemali. Česť ich pamiatke. Boli to veľmi dobrí ľudia, spolulezci, kamaráti. Vďačím im za veľa.

Po dvoch rokoch pôsobenia na najvyšších vrcholoch a piatich tomu predchádzajúcich (od Castle peaku až po vežu Uli Biaho) som sa rozhodol ukončiť svoju činnosť v reprezentácii. Nie preto že by som prestával liezť, ale preto, že nesúhlasím s tvrdeniami a názormi niektorých ľudí vo vedení SHS. Pre mňa znamená horolezectvo viac, než len byť členom reprezentácie.

Túto skutočnosť som oznámil vedeniu SHS ako prvý a, pravdu povediac, konečne rozumiem prečo to predo mnou urobilo toľko lezcov.

Niekde som čítal a súhlasím s tým, že život v tvrdých podmienkach je skúškou seba samého, je to výzva, sloboda, mobilizácia všetkých síl a schopností. Je to cesta, ktorá sa v jednu chvíľu stane najdôležitejšou v živote a presunie obyčajné ľudské šťastie na vedľajšiu koľaj. Je to cesta za odpoveďami, cesta ku pokore, poznaniu a návratu naspäť.

Som si vedomý aj toho, že niektorí ľudia pochybujú o dosiahnutí niektorých mojich vrcholov. Čiastočne je to mojou vinou, pretože moje informovanie nebolo vždy vzorové. Každý z nás však má svoju predstavu, spôsob, štýl informovania z výstupov, expedícií. Niekto to robí precízne, niekto vôbec a niekomu na tom nemusí ani záležať, tak to robí po svojom.

Ak sa ma spýtate koľko mám presne vylezených ciest v horách, kedy som ich liezol, ak mám nakresliť celé TOPO z výstupu na Great Trango, kde bolo 90 dĺžok, rovno poviem že neviem, netuším. Neleziem pre čísla či obtiažnosť. V horolezectve sú to len nepodstatné veci. Oveľa dôležitejšie je, že si tam bol a hlavne že si sa vrátil, aby si mohol opäť pokračovať. Niečo ako cesta tam a potom späť.

Avšak aby som dokázal svoju pravdu, som ochotný preto ešte niečo urobiť. Či už overením fotografií z vrcholu G1 a návratom na Broad peak. Taktiež verím, že jedného dňa sa nájdu aj moje osobné veci, ktoré som nechal na vrchole Šiša Pangmi.

Viem, že to nebude hneď zajtra a ani o mesiac. Predo mnou je totiž tá najťažšia časť projektu Najväčšími stenami Himalájí. Mt. Everest, Hard way - Becík, Božík, Jaško, Just. Horolezci, pre ktorých som to robil, pretože práve oni ma motivovali natoľko, aby som začal liezť v Himalájach.

Na záver už len dodám jeden citát z knižky Zabudni na Everest. Píše sa tam: „Čo svet svetom stojí, žijú jednotlivci, ktorí svoj život spájajú s vyhľadávaním ťažkostí. Dobrodružstvo, riziko, zdanlivo nemožné činy ich lákajú, vábia, neodbytne priťahujú. A oni idú. Napriek tomu, že ostatní v ich konaní nevidia logiku, rozumné dôvody...“

CHRONOLÓGIA VÝSTUPOV BALTORO EXPRESS, ANNAPURNA

Gašerbrum 2, 8035m, Francúzsky pilier

Spolulezec V. Plulík, A. Mrkva do výšky 6500m

21.5. Odchod z Bratislavy
31.5. Zákl. tábor 5050m
2.6. predsunuté ABC 5700m
6.6. ABC 5950m na ľadovci
7.6. o polnoci nástup 40° max. 50° snehový svah spolu s A. Mrkvom, za svitania sme na pilieri, úseky ľadové, skalné, lezenie tak do 3 UIAA, istenie nutné. Na obed 6500m sa rozdeľujeme, Aleš po dohode s nami zostupuje do ABC. Berie si naše lano a skrutky do ľadu. Schádza priamo dole snehovým svahom, nejde po pilieri po ktorom sme šli hore. Lezenie v ľade s úsekmi okolo 60°- 70°. Bivak v 6950m. Malý stan, spacáky, varič.
8.6. ráno hustá hmla, vietor. Lezieme v ľade 60°- 70° pod najťažší úsek cesty (100 výškových) a vraciame sa späť do bivaku v 6950m.
9.6. skoro ráno naľahko preliezame skalnú platňu 50m obtiažnosti okolo 4 – 5 UIAA. Je tam trocha ľadu, tak sa to tá celkom dobre liezť. Istíme sa starým lanom, ktoré sme našli v mieste bivaku. Ráno sme už na položenej časti cesty, podmienky dobré. Pred obedom sa napájame do klasickej cesty. Výstup do sedla a potom východnou stenou (asi hodina, idem viacej stredom ako ľavým okrajom k žltým skalám) po tvrdom snehu. Doliezam na hlavný vrchol 8035m. Nie je tam žiadne vrcholové smetisko len dlhé preveje na druhú stranu. Vrchol je vpravo na hrebeni. Je poobedie, miestami vietor, hustá hmla. Vlado je v tom čase niekde v sedle pod východnou stenou. Z vrchola ho nevidím a preto zostupujem.

Zostupujem a vidím Vlada, ako začal tiež zostupovať pod veľký kameň, kde som nechal batoh s varičom. Je hustá hmla. Zostup do bivaku je náročný. Zliezanie, zlanovanie, hľadanie cesty dole do bivaku v 6950m.
10.6. zostup do ABC a na obed do BC kam dorazíme večer.

Gašerbrum 1, 8068m, Japonský kuloár

Spolulezec V. Plulík + 2 od 7050m

13.6. výstup z BC do ABC v 5950m
14.6. výstup do Gašerbrum La 6450m, oddych a večer vyrážame na G1. Máme so sebou dva variče, 15m lana. Snehovým kuloárom a krátkymi úsekmi v skale (staré fixné laná – nepoužiteľné) doliezame do C3 7050m (polnoc). Potom ľahkým terénom až pod vrcholový hrebeň. Ďalej ľadovým úsekom (starý 5m fix) na skalný hrebeň (ľahký), ďalej na snehový hrebeň 10-15 minút, kde je hlavný vrchol 8068m. Je jasno, fúka silný nárazový vietor, je poludnie. Na vrchole je vidieť stopy Talianov.
Zostupujem a stretávam Vlada. Ide na vrchol. Od 7050m všetci spoločne (s Talianmi) zostupujeme do sedla v 6450m. Celé nám to trvalo necelý jeden deň.
15.6. zostup do BC. Sme tam večer.

Broad peak, 8047m, variant Rakúskej cesty

Spolulezec V. Plulík

17.6. presun z BC pod Gašerbrumom
19.6. K2 BC v 5000m
24.6. poobede 17h vyrážame z K2 BC pod nástup klasickej cesty na BP. Okolo ôsmej večer nastupujeme ľadovým kuloárom.
25.6. za svitania sme v miestach C2 6500m. Sú tu staré roztrhané stany. Poobede doliezame do C3 7200m, kde nechávame väčšinu vecí a pokračujeme ďalej do 7600m. Pre množstvo snehu otáčame späť do C3. Bivak v malom stane.
26.6. Skoro ráno, úplne naľahko, ešte za tmy vystupujeme pod skalnú stenu. Podmienky sú lepšie ako deň predtým, ale napriek tomu sa boríme. Pod skalnou stenou sa čakáme (doobedie), nastupujem strmým ľadom 15m (70°-80°) a skalou 4 UIAA (35m) do priameho variantu. Ľad sa triešti, ale skala je dobrá. Vlado lezie asi 100m naľavo systémom snehovo-skalných pilierov.

(Pôvodný zámer liezť spoločne v skalnej stene sa nakoniec neuskutočnil z dôvodu bezpečnosti - lezenie za sebou, bez prilby a druhého čakanu (Vlado). Vlado sa preto rozhodol pre svoj vlastný variant asi 100m naľavo odo mňa. Mali sme sa stretnúť na vrchole.)
Poobedie. Lezenie je čoraz ťažšie, avšak už bez možnosti návratu tou istou cestou. Striedajú sa strmé ľadové pasáže 70°, skalné stienky 3-10m vysoké do obt. 3 UIAA, skalné komíny 3-10m dlhé do obt. 4. Smer cesty je logický a mierne sa ťahá doprava. V jednu chvíľu sa mi podarí vidieť Vlada. Je asi 150m pod hrebeňom. Ja som asi v tej istej úrovni. Z tohto miesta ani nikde nižšie sa nedalo pretraverzovať doľava k nemu.
Neskoré poobedie. Leziem v položenejšom teréne, je tu dosť nafúkaného snehu, avšak ja sa stále držím popri skale. Línia sa stále ťahá mierne doprava. Vidieť už aj dlhý hrebeň, ktorý je priamo nado mnou. Hore fúka.
Najťažšie miesta výstupu. Komín so zaseknutým veľkým kameňom, ktorý sa však dá obliezť skalnou kolmou stenou vpravo. Trvá mi dlho kým sa odhodlám. Odtiaľto sa neviem nijak bezpečne vrátiť. Zakladám dve slučky do štrbiny a naviažem sa na 15m kevlarové lano. Prvých 7 metrov je veľmi ťažkých (5-6 UIAA), potom položenejšia hladká platňa a ľad. Lano aj so slučkami sa dalo vytrhnúť a vziať.
Z doliny sa valí hmla, slabo sneží. Doľava vedú mixové rampy (ľahký terén), ktoré sa ťahajú do snehového kotla, kadiaľ pravdepodobne plánoval pokračovať Vlado. Doprava asi 50m ľahkým mix. terénom je skalná stena 5m vysoká tak do obt.4 UIAA v pevnej skale, ktorá končí na hrane. Tú už leziem za šera. Doliezam na hranu, odkiaľ vidieť vrcholový hrebeň BP (max 50 výškových metrov odo mňa smerom hore).
Pokračovanie v ľahkom teréne po tvrdom snehu a skale (položené platne) doprava a mierne hore (asi pol hodina). Ide to rýchlo, podmienky sú dobré. V úplnej tme doliezam na vrcholový hrebeň (2m pod hrebeň) BP. Všade sú veľké preveje na opačnú stranu. Je opäť bezvetrie. Pokračujem po hrebeni asi 50m doprava na najvyšší bod. Je tu len tvrdý sneh.

(S odstupom času a po komunikácií s lezcami (Minařík, Mašek, Revol, Babanov), ktorí na Broad peaku stáli, nemám dôvod pochybovať o dosiahnutí hlavného vrcholu BP. )
Zostup v úplnej tme. Idem po svojich stopách, hrebeň je napravo hore odo mňa. Prichádzam k stienke, založím lano o kameň, spustím sa k mixovým rampám, ktoré viedli do snehového kotla. Lano sa zaseklo a nemám už síl na to, aby som ho odtiaľ dostal. Bivakujem v 8000m.
(Nezostupoval som po hrebeni preto, lebo som ho nepoznal, bolo tam veľa prevejov a zo sedla v 7800m sú trhliny. Zato zostup po rampe do snehového kotla bol kratší a bezpečnejší aj keď ťažší.)
27.6. Skoro ráno zachraňujem zaseknuté lano, pretraverzujem doľava rampami (občas zliezanie skalou v obt. 3 UIAA) a zostupujem snehovým kotlom. Vidieť Vladove stopy po ktorých zostupujem asi 300m ku skalnej bariére. Dá sa zliezať dobrým ľadom. Potom krátka ale strmá skalná stena 15m. Zlaním a som pod štítovou stenou. Lano ostalo zavesené hore. Odtiaľto sa púšťam dole po zadku k C3 7200m (veľmi fúka), beriem batoh z nášho depozitu (Vladov batoh tam nie je) a zostupujem do C2 6500m, kde si konečne varím (je 15hod). Stále vidieť Vladove stopy zostupu.
17h, C1 5800m, stretávam Bielorusov a použijem ich fix na zostup. Avšak sa pretrhne a preto zostupujem ďalej bez neho. Cesta výstupu a zostupu Bielorusov je iná ako sme s Vladom vystupovali.
Hmla, mrholí, sneží. Pod nástupom čakám na Vlada do zotmenia a potom vyrážam do BC, kam dorazím okolo polnoci. Som úplne dehydrovaný, vyčerpaný a mám chytené priedušky.
28.6. Čakám na Vlada v BC, no mám kontakt s ľuďmi, ktorí sú pod Broad peakom. Vlado však nezostúpil ani do C1, ani pod stenu, ani do BP BC, kde už v tom čase bolo niekoľko expedícií. Počasie: hmla, sneží.
29.6.-1.7. hľadanie Vlada.

Annapurna, 8091m, Gabbarrow spur

Spolulezci P. Mašek, M. Minařík

25.9. odlet z Viedne do Kathmandu
3.10. výstup na Thorung peak 6144m s P. Maškom
8.10. Annapurna BC pod SZ stenou 3950m
14.10. BC - C1 5200m, kľučkovanie medzi trhlinami a serakmi
15.10 C1 – C2 6000m, lezenie v strmom ľade a v strmých snehových výšvihoch
16.10 C2 – C3 6400m, strmé snehové výšvihy
17.10. C3 – C4 7000m, snehové výšvihy, trocha lezenia v skale
18.11. C4 – C5 7400m, ľadové lezenie cez serak, snehová pláň, husto sneží
19.11. o polnoci výstup do 7500m, potom zostup do C5, ráno zostup do 6400m, silno fúka
20.11. 6400m – 3950m BC
25.11. odchod domov

Poznámky: