SITE SLOGAN

Home

Great Trango "Out of Reality"




Great Trango „Out of Reality“ 
Odkedy som začal koketovať s horolezectvom, moje túžby a sny ma viedli do veľkých stien. Pojem „veľká stena“ je však ťažko definovateľný, pretože čo je to vlastne veľká stena? Galéria Ganku vo Vysokých Tatrách? Západná stena Petit dru? El Capitan či Cerro Torre? Každý má o tom svoju predstavu a keď som sa nad tým zamyslel aj ja, moja predstava o veľkej stene boli povedzme že dva El Capitany nad sebou. Čiže takmer dvetisíc metrov vertikály.   Len samotná výška steny nebola všetko po čom som túžil. Dajme tomu, že to bolo len základné kritérium o mojej predstave. Chcel som viac! Kombináciu skaly, čistého ľadu, strmého mixu, technické a voľné lezenie, nadmorskú výšku. A k tomu pekný štýl, malý tím, bez zbytočného haló okolo toho a predovšetkým pohodu. Chcel som v takejto veľkej stene stráviť príjemné vertikálne prázdniny, užiť si to s kamarátmi a pritom si dobre zaliezť. 

Keď som sa prvý krát naviazal na lano s Mišom Sabovčíkom, boli sme na Eigri. Tri dni nám úplne stačili na to, aby sme zistili, že sme rovnaká krvná skupina. A keď som mu na stôl prestrel projekt Great Trango, neváhal ani na sekundu. Avšak veľké steny sú pre veľkých chlapov a iba v dvojke pôsobiť v tak veľkej stene som si pravdu povediac nevedel predstaviť. A hlavne, v trojke sa to lepšie ťahá, je viac zábavy, menej strachu. Preto v tíme nemohol chýbať Martin Krasňanský. Chlap ktorému môžem veriť, je pohoďák a kritické momenty zvláda na jedničku. No predovšetkým je to výborný lezec, ktorý sa nebojí odlezov, vie dobre zakladať a pre mňa je to jednoducho povedané Pán lezec. Krásne na tom všetkom je, že ani jeden z mojich spolulezcov nikdy nebol vo veľkej stene. O ťahaní haulbagu, stavaní plošiny, stratégii, manažmentu podnikania vo veľkých stenách sme si akurát povedali doma pri pive a tým aj rýchlokurz bigwallového lezenia bol ukončený. Stál nás len pár hodín v krčme.

Realita prišla na ľadovci Baltoro, v srdci Karakoramu kde všetky steny pod tisíc metrov sú len skalkami (teda aspoň v mojom videní). Bolo krásne počúvať chalanov ako sa ma zakaždým pýtali, čo je toto, či tam už niekto liezol, a či táto super línia je vylezená. Nie, sme v Karakorame a neprišli sme sem liezť „krtince“ ale prišli sme si po Trango. Po veľké Trango, ktoré keď človek uvidí po prvý krát, neverí vlastným očiam. Je to stena stien a pre milovníkov 1000+ je to proste Biblia bigwallu. Prvé dni vo vyšších výškach každého preveria či je schopný reagovať na zmeny alebo to chce viac času na aklimatizáciu. V Martinovom prípade šlo len o ten čas a o zvyk, že aj pri ceste na záchod sa človek zadýcha. Ja s Mišom sme na výšku nejak zabudli a horiaci nedočkavosťou sme sa pustili do prvovýstupu v južnej stene Great Tranga. Na rozdýchanie to nebol až taký rozumný nápad ale zobrali sme ho športovo. Užili sme si pekné dva dni a vrátili sa do base campu skontrolovať Martina.  Martin v tom čase každým krokom smerom hore lámal svoj osobný výškový rekord a evidentne sa mu to páčilo. Objavoval samého seba a užíval si pohostinnosť našej agentúry v základnom tábore. My sme však vedeli, že to chce len čas a jeho čas ešte len príde. Ale aby sme ho my nejak zmysluplne naplnili, rozhodli sme sa pre novú cestu v západnej stene Great Tranga. Možno to znie trocha ľahkovážne, obzvlášť pre tých, ktorý vedia o čom píšem. 

Západná stena Great Tranga, áno to je tá veľká stena kde výstupy trvali niekoľko desiatok dní, kde sa použilo množstvo materiálu na doslova dobitie steny. Kde pôsobili veľké mená ale aj expedičný štýl lezenia, kde sa výpravy pripravovali celý rok aby dokázali takúto stenu preliezť. Hej, o všetkom sme vedeli a napriek tomu sme všetko ignorovali. Prišla myšlienka preliezť túto stenu alpsky, do piatich dní, prvovýstupom a iba v dvojke. Bez použitia závesnej postele, množstva lán a nitov.  Nechať stenu nepoškodenú a neliezť hore za každú cenu. Taká bola naša predstava niekedy začiatkom augusta. 

 1. deň v západnej stene Great Tranga                                                        
Nazval by som ho tiež kľúčovým, pretože keď sa človek postaví pod túto stenu s myšlienkou, že práve teraz do toho idem, uvedomí si, že aký malý v skutočnosti je a má chuť to zabaliť a vyhovoriť sa na jednu z mnohých výhovoriek. Jedna vec je sen, druhá skutočnosť. Ale keď sa tejto myšlienky vzdáš a povieš si, že si to tam vlastne ideš užiť, hneď je veselšie aj pri ťahaní haulbagu. Prvý deň je vždy ťažký. Strácaš orientáciu v línii, bojíš sa padnúť, vadia ti padajúce kamene, voda v špárach. Vládne taká neistota z ktorej ťa preberie až úzka polica na konci dňa kde si uvedomíš, že tu dnes v noci budeš spať. Nechránený pred dažďom, pádom kamenia, sám lebo tvoj partner leží o päť metrov ďalej. Jesť ti nechutí, piť nie je čo.  

2.deň 
Východ Slnka nad okolitými kopcami ti dávajú pocit bezpečia, že dnes bude pekný deň. Rýchlo zbaliť, nacvakať na seba železo a pustiť sa do druhej časti „Entry slabs“. Sú to v podstate platne v spodnej časti Tranga, ktoré vedia byť veľmi nepríjemné. Obzvlášť keď sú mokré alebo keď v nich treba veľa odliezť bez možného zaistenia. Tu sa lámu charaktery lezcov. Tu sa ukáže kto v skutočnosti má gule alebo je ešte bábovka a na niečo také musí dozrieť.  Keď nám na obed začalo pršať a Miško práve bojoval v klasických širočinách kde už prestávali chytať i najväčšie istenia, nebolo mi všetko jedno. Predstava že o hodinu tu bude tiecť potok a my tak  budeme na kompletku mokrý ma vôbec netešila. Zapálil som si preto cigaretu a vychutnával, čo sa ešte vychutnať dalo.  

3.deň 
Keď si to tak vezmem, zatiaľ si to len užívame. Preliezli sme za neuveriteľné dva dni spodné platne a široké špáry a teraz stojíme pod niečím, čomu sa hovorí, že raj ľadového a mixového lezenia. Sme na mieste, kde to pred rokmi otočila ruská výprava, na mieste, kde to už nie je o tom, aký dobrý skalkár si. Prezúvame boty, vytiahneme ľadovú výbavu a prvé dĺžky sú na svete. A nie hocijaké! Ťažké mixové lezenie spojené s hákovaním v desať metrovom previse. To už hej, keď si uvedomím, že nepoužívame žiadne nity, nevŕtame dierky a skutočne len po milimetroch sa posúvame smerom hore.  Je už tma, povedzme že už je pol druhej v noci a my stále nemáme miesto na bivak. Stena je tu taká strmá, že jediná možnosť je vliezť do haulbagu alebo presedieť na uzučkej poličke. Komfort sa rovná nule. Začína jemne snežiť. 

4.deň 
Pamätám sa ako pred siedmimi rokmi s Gabom v južnej stene Great Tranga presne na štvrtý deň začalo snežiť a ochladilo sa na mínus pätnásť. Podobne to bolo aj teraz. Nachádzali sme sa v časti steny, kde už sme cítili že sa blížime na vrcholové snehové polia. Len dostať sa k nim je akosi ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá. Strmé ľady, večne padajúce lavínky a dookola mŕtvolné bielo, ktoré pomaly strieda tma. Napriek tomu doliezame pod snehové polia ale miesto na bivak tu nie je. Musíme zlaniť šesťdesiat metrov a na šikmej ľadovej polici kopeme miesto pre bivak. Ide to veľmi ťažko a čo je horšie, spadne nám stenou polovica variča. Presnejšie povedané, spadol nám ešus a náhradný nemáme. Zrazu je ticho a obaja si uvedomujeme vážnosť situácie. Bez vody sme stratení. No napriek tomu sa snažíme roztopiť aspoň nejak trocha ľadu, vyrobíme si aj provizórny hrniec z plynovej náplne ale všetko je márne.  

5.deň 
Jedna z najhorších nocí. Vo výške takmer 6000 metrov ostať bez vody je dosť vážna téma na ráno. Vieme že sme veľmi blízko vrcholu ale aj to, že cesta na vrchol je v daných podmienkach nebezpečná. Máme dve možnosti. Risknúť to a dosiahnuť vrchol za každú cenu alebo sa uskromniť s vylezenou cestou, ktorá sa napojila na ukrajinskú a vybrať si tak život.  Myslím, že hneď v úvode nám bolo jasné, že za každú cenu sa hore dostať nechceme a tak sme sa rozhodli zlaniť dole cestou odkiaľ sme prišli. Netvrdím že to bolo jednoduché. Veď na vrchol nám chýbalo dvesto metrov chodníkom a tisíc metrov dole po zjazdovke. Nuž, prišli sme si to sem užiť a nakoniec sa nám to aj podarilo. Večer sme opäť stáli pevnými nohami v našom tábore, pili sme whisky, jedli maškrty, klobásky, rozprávali sa s kamarátmi a s Martinom sme si tak mohli vyliezť novú cestu v galérii Uli Biaha.

S odstupom času môžme povedať, že na Trango sme si len odbehli, vyliezli peknú cestu a o pár dní sme tam šli opäť, aby sme stáli na jeho najvyššom bode. Čisto pre pokoj v duši, pre radosť z lezenia. A o tom to je :-) 







Great Trango - severozápadná stena



prvý deň v horúčavách



prvý bivak - single bed camp



entry slabs vôbec nie sú ľahké



5 hviezdičkový bivak pod headwallom



v časti headwallu, ktorú sme pomenovali Illuminati; dĺžka za M7



Illuminati v jej najprevisnutejšej časti za WI6 A3 M7



a bez srandy, to bol haulbag bivak



haulbag bivak plný vzduchu



V ľadovej aréne. Kto by to povedal, že takýto poklad sa skrýva v SZ stene Tranga.



Fakt kvalitné lezenie aj keď fotka je už zo zostupu.



Hopeless bivak a náš nový model variča.



ráno v hopeless bivaku



a zase prší :-) pri zostupe...



A o pár dní neskôr sa nám splnil aj sen o vrchole Great Tranga.



na vrchole Great Tranga



proste bezvetrie, slniečko, pohoda na Great Trangu