ÚvodKoncom decembra som do Tatier vyštartoval priam raketovou rýchlosťou. Starý Smokovec - Zbojníčka 1.45hod. s batohom a bez lyží. V Tatrách boli ideálne podmienky a spolu s Andrejom sme sa hneď prehupli cez Škáru pod severnú stenu Javorákov. Na rozlezenie SV rebro na M. Javorový štít za III. Nádherná cesta! Na druhý deň sme sa opäť presunuli do Javorovej doliny a vyliezli si Poľskú cestu (II-IV) do Rígľovho sedla.
V januári som mal v pláne prechod Tatier vybranými severnými stenami ale nakoniec to dopadlo úplne inak. Prvý pokus som dal s Mišom ale ten pokus skončil veľmi rýchlo. Už na Kežmaráku. Avšak pokračoval som ďalej sám a prešiel som si tak nádherný hrebeň cez Čierny, Kolový, Belasú vežu, Jahňací, Kozí štít. 10hodín lezenia do obtiažnosti V a brodenia snehu pri nárazovom vetre cez 100km/hod.
Keď sa počasie umúdrilo, rozhodli sme sa ešte o nádhernú ľadovú líniu do Kežmarskej štrbiny. Delikátny ľad v strede sme vyliezli bez istenia a nakoniec aj celú cestu (z chaty na chatu) sme mali za 4,5hod.
Druhý pokus o prechod Tatier začiatkom februára s Andrejom opäť nevyšiel. Nastúpili sme síce ráno do nášho variantu Ruskej Rulety (M5), ale v poslednej dĺžke sa Andrejovi zlomili zbrane. Nuž, vrátili sme sa na Brnčalku, opravili čo sa opraviť dalo a ešte v ten deň sme vybehli Szczepanského cestu (IV) 1.40hod.
Na druhý deň sme v hustej rannej hmle trafili do Baranieho sedla a rozhodli sme sa pre reťazovku: Baraní štít, Ľadový a cez Bielu lávku na Zbojníčku. Potom výstup na Bradavicu (III), Slavkovské sedlo (V) a Granátovými lávkami pod Gerlach. Pekná túra s kvapkou lezenia.
Do Tatier som sa opäť dostal až koncom marca. Chuť po lezení bola tak silná, že ešte ani pred Popradom som nevedel kam skôr. Či Nefcerka, Rumanov štít alebo Javorka. Voľba nakoniec padla na Javorku a na cestu cez SV roklinu na Veľkú Ľadovú vežu.
Táto cesta vzhľadom na jej odľahlosť nemá veľa opakovaní. Má charakter alpského lezenia a to ma na nej lákalo asi najviac. Čo tým autor chcel povedať?
Cesta do Ľadových doliniek je dlhá ale zato zaujímavá. Množstvo výškových metrov, brodenia snehu, prelezenie 30m ľadu do druhého prahu, 30m kút s komínom za III a po 4.5 hod. konečne začína nástup!
Tatarkov variant oblieza pôvodnú líniu (teraz už len suchý komín) suchými platňami za VI.. Je to síce položené, ale ani na chvíľu som nemal ten pocit, že je to v pohode. Celý čas neisté nohy, hroty zbraní len tak-nejak založené do puklín a potom 80°ľad. Druhá dĺžka ľadový komín a potom ďalšie a ďalšie delikatesy. Previsnutý snehovo-ľadový prevej za VI, kút s typickou tatranskou žulou, kde zaistiť je väčšie umenie ako vyliezť a nakoniec to najlepšie - zostup. Hmla nás totiž omylom zviedla prvým žľabom dole. Avšak nie na juh ale späť na sever do Čiernej Javorovej.
V nedeľu hlásili pekne a my sme boli rozhodnutí skúsiť ešte krásnu líniu na pravo od Marekovho ľadu - Novoročné Allegro IV. Cesta vedie výrazným úzkym komínom (4 dĺžky) a potom stenou na vrchol Prostrednej Ľad. veže. Nuž, pravdepodobne jedna z najkrajších ciest v tejto doline! Delikátne lezenie v ľade a v mixoch.